close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Omrvinka 2.časť

10. července 2008 v 9:29 | Maggie023 |  FF - Omrvinka
Úspešne sme docestovali po 3 a pol hodinách strávených v našťastie poloprázdnom vlaku, do cieľa. Na stanici nás čakala stará mama ,u ktorej sme mali byť ubytované. Spoločne sme išli do jej útulného bytu, ktorý zdieľa s mojím nevlastným ale veľmi dobrým starým otcom ."po takej ceste je predsa dôležité sa najesť...".S týmito slovami nám starý otec pred nos podával nie veľmi vnadne vyzerajúce niečo.... hmm..... povedzme mäsové :DDD. Po tom, čo som to úspešne zvládla zjesť, sme sa mali stretnúť s jednou milunkou babou, s ktorou som sa dohodla cez net, že spolu pôjdeme na koncert TH. Predtým som sa už s Verou stretla v meste kde bývam, keď sa tam s rodinkou zastavili. Teda v Liptovskom Mikuláši sme si padli do oka, a odvtedy sme veľmi dobré kamošky. Mala pricestovať tiež s mamou, ale keďže v BA žiadnu rodinu nemali, museli sa ubytovať v hoteli. Ale kto mohol vedieť, že to bude práve päťhviezdičkový hotel?!

(:D)Neskôr sme sa stretli, písal sa štvrtok, teda do dňa D ostávali už iba 3 dni. Napriek tomu, že Tokio Hotel sú mojimi obľúbencami, nemám potrebu vrieskať, ani iným hlučným spôsobom dávať najavo svoje sympatie, tobôž nie sa ich dotknúť. Pochybujem, že by som bola ochotná riskovať vôbec pár modrín kvôli niekoľkým autogramom. A mimochodom, skupinu Bon Jovi mám oveľa radšej :D. Tí bohužiaľ na Slovensku ešte neboli, a tak skoro ani nebudú. Takže keď nie moja srdcovka, rozhodla som sa urobiť si radosť aspoň TH koncertom .V byte starej mamy som potom strávila celý piatok, a v sobotu k večeru sme si s Verou vyšli na chvíľu von. Keď už sme vo veľkomeste, predsa nebudeme sedieť každá inde, a nudiť sa. Do BA ma to aj tak vždy zvláštnym spôsobom ťahalo. Takže hurá, ideme sa vyvenčiť .Ulicami sme sa túlali do neskorého večera, s do bytu starej mamy to bolo ďaleko. Zavolala som na Verin podnet mame, ktorá bola z môjho večerného výletu síce trochu vytočená, ale nakoniec s nápadom súhlasila. Keďže si mala Vera s mamou každá samostatnú izbu, mohla som prespať u nej, do hotela Danube to bolo totiž omnoho bližšie. Do hotela sme prišli okolo 11:20 večer, Vera sa išla ukázať svojej mame, potom sme sa odobrali spať. V noci sa mi spalo celkom dobre, až na mierny hluk, ktorý bolo počuť asi o 2 hodine ráno. Ten mi ale pochopiteľne nezabránil v spánku pokračovať . Ráno som sa zobudila tesne po Vere, ale to bola chyba. Zabrala totiž celú kúpeľňu, a nie a nie z nej vyjsť von. Keď v tom zrazu....no to hádam nie....ona si spieva?! Pravdepodobne pri sprchovaní. Za spev v pravom slova zmysle sa to ale označiť nedá :D. Búchanie na dvere a upororňovanie malo ale nulové účinky. Ohľaduplná som dosť, ale po chvíli mi to tak liezlo na nervy, že tak, ako som bola momentálne oblečená (dlhé tričko od Very, nohavičky vyzerajúce našťastie ako šortky) som vyletela na chodbu, a zúfalo si sadla pred izbové dvere. Na chodbe nebola ani noha, čo ma dosť zarazilo, keďže bolo už 8:30 (t.j. čas, kedy sú už normálny ľudia čulí :DDD). Hlavu som si oprela o skrčené nohy, a rukami si prikryla uši. O necelých 10 minút bolo počuť niečie kroky, blížiace sa po chodbe. Neobťažovala som sa pozrieť na prichádzajúcu osobu. Trápny pocit, ktorý som mala za seba, ale aj za Veru, ktorú bolo počuť trochu aj na chodbu, mi to nedovolil. Niekto pri mne na okamih zastal, a s miernym, ale poznateľným údivom sa po anglicky opýtal, kde nájde jedáleň. Rukou som len naznačila smer, a osobe nevenovala ani jediný pohľad. Čím som sa vlastne zbavila trápneho pocitu, aj neznámej osoby. Potom som len zacítila jemnú pánsku vôňu, a počula čo raz viac sa vzďaľujúce kroky ukázaným smerom. O niečo neskôr som sa konečne dostala do kúpeľne aj ja, ale medzi tým vyrazila Vera s mamou na raňajky do jedálne s tým, že obsadia stôl. Mala som za nimi prísť, keď sa dochystám. Obliekla som sa, zamkla izbu, a hurá k jedlu. Zišla som dole do priestrannej jedálne, pozostávajúcej z niečoho ako predsiene, a jednotlivých, dostatočne priestranných miestností. Miestnosti boli od seba oddelené priečkami bez dverí, len s voľným priechodom. Idúcky som prechádzala popri stoloch cez prvú miestnosť a na začiatku ďalšej som z diaľky videla sedieť Verinu mamu za jedným zo stolov, ale Very nikde. Mierila som ku priechodu medzi týmito dvoma miestnosťami a obzerajúc sa pokračovala ďalej, keď v tom, som na moment uvidela z kraja miestnosti Verine dlhé blond vlasy. Vrátila som sa pár krokov späť, aby som sa presvedčila, či ma zrak neklame. A skutočne! Bože môj a ona tam stála.....pri .....To nemôže byť pravda....v rýchlosti mi prebehlo mysľou....
by Ewelinka
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama