
... vedľa nej stál Georg a Bill...áno, presne TEN Georg a TEN Bill z Tokio Hotel. Od úžasu som zabudla zavrieť ústa. Potom som sa prebrala, a mierila si to priamo k nim, nevedno za akým účelom. Ešte stále v ohromení som zaťukala na plece nadšenej Very. Tá ma len pozdravila venovala sa....čomu?....ťažko to definovať. Len sme tam spolu stáli, a pozerali...nie, doslova zízali na to, ako sa podpisujú. Zrazu si všimli, že tam stojím, a Georg ma pozdravil. Pozdrav som s úsmevom opätovala. Bill.... hmm.... si ma len tak zvláštne obzeral..... ale čo už, vypýtala som si na nejaký zdrap papiera, čo bol prvý po ruke autogram (našťastie sa oň nebolo treba byť :DD),a nechali sme ich najesť. Pri našom stole Vera horlivo opisovala svoj zážitok mame. Ja som len na svojom mieste budila dojem veľkej hladošky, a v tichosti sledovala Verino zaujatie. Už aj naplánovala, že len čo do seba nahádžeme to jedlo, ona skočí po foťák, a ja ich mám zdržať. Teda za predpokladu, že nám dovtedy neutečú :DDD.
Dojedli sme, Vera vyštartovala behom po foťák, nestihla som si nárokovať ani protesty, a bola fuč. Nesmelo som sa teda vplížila do miestnosti, kde naše "hviezdy" pôvodne raňajkovali.Našťastie tam ešte stále sedeli. V tom vo mne priam hrklo, keď som tam uvidela aj Toma a Gustava, plus nejaký chlap. Podľa výrazu tváre vyzeral na plne zaujatého manažéra. Ešte nesmelšie som sa blížila k stolu, keď asi z trojmetrovej vzdialenosti som zaregistrovala, že Tom drgol do Billa (!?). Billovi skoro zabehlo, čo ho Tom tak drgol, ale napriek tomu sa usmial. Pokúsila som sa o úsmev teda tiež. Keď som prišla úplne k stolu, ten "veľký" chlap na mňa len znudene zazrel, a naďalej sa venoval jedlu. Keď na mňa čumeli už všetci ako kravy na seno, Bill (teda dúfam že bez toho make-upu to bol on :D ) sa nemecky opýtal čo sa deje(napriek tomu, že nemecky nerozumiem, toto som podľa mimiky uhádla...hádam :D ).Pohotovo som zo seba anglicky vysypala, že ich nechcem rušiť, ale či by si na mňa a kamošku nenašli chvíľu času. Nesympatický chlap na mňa len vyjavene civel ,napchávajúc sa rohlíkom ale Bill (jasné, známy rečník skupiny ) sa zase usmial, a povedal, že po raňajkách by sa nejaký ten čas možno našiel. Spokojne som sa usmiala, a mierila si to rovno pred jedáleň.....počkať Veru. Vera prifrčala s foťákom v ruke. Nečakala som ani na otázku, a oboznámila ju so situáciou. Nejakú chvíľu sme si posedeli pred jedálňou, ale keď sme zbadali bandu, na čele s Tomom, ako sa k nám hrnie, Vera vyskočila (dobre čítate....vyskočila :DDD) zo stoličky, a tisla mi do ruky foťák. Tak sme tam teda všetci v hŕstke stáli, a Vera sa snažila nemecky vysvetliť, že chce s každým osobitnú fotku, a potom sa vymení so mnou. Bill na ľavo, hneď vedľa mňa, a podozrivo sa usmieval, zatiaľ čo Vera sa dohovárala s Tomom, ako sa ma tváriť,a ako ju má chytiť (podotýkam, že to bol celkom zaujímavý pohľad :DDD).Netrpezlivo som prešľapovala s foťákom v ruke, kým si to všetci vysvetlia, ale ohromne ma znervózňovalo, že na mňa Bill stále tak potmehútsky pozeral, ale tvárila som sa, že ho neregistrujem. Vyfotila som Veru najskôr s Tomom, z ktorého bola celá bez seba (čo jemu zrejme
lichotilo), potom s Georgom, Gustavom a nakoniec s Billom. Potom Vera schmatla foťák, a povedala, že som na rade ja. Prišla som k Billovi, nesmelo som ho provizorne (ale fakt len provizorne) objala, on ma chytil okolo pása.....a ...
lichotilo), potom s Georgom, Gustavom a nakoniec s Billom. Potom Vera schmatla foťák, a povedala, že som na rade ja. Prišla som k Billovi, nesmelo som ho provizorne (ale fakt len provizorne) objala, on ma chytil okolo pása.....a ...
by Ewelinka
Super web se spoustou recenzí her (indie hry, java hry, komerční hry a freeware). To vše na tomhle blogu.