close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Omrvinka 6.časť

14. července 2008 v 12:23 | Maggie023 |  FF - Omrvinka
"Drahá, nemala si byť už doma?" ozvala sa mama podgurážene z telefónu. Nahodila som nevinný hlások, zatiaľ čo ma ostaní so zaujatím pozorovali. "Trochu sa to natiahlo,takže sa ešte chvíľu zdržím." .... "No dobre teda, ale potom daj vedieť, jasné?".... "Spoľahni sa."...keď som ukončila rozhovor, zostali na mňa všetci zízať ako také teliatka. Chápem, že slovenčina je pre cudzincov zaujímavá, ale nie je 2-krát príjemné, keď na vás doslova čumí 5 párov očí, vrátane tých Veriných. So zmätkom v hlase som preniesla. "hmmm....mum.." Zmohli sa len na chápavé pohľady. "Hey...vystupovať mládež," ozval sa šofér "sme na mieste." Išli sme teda do hotela......Danube, pretože ako sme už ráno zistili, chalani sú tu ubytovaní. Waw, aj tak je to strašná náhoda.......no každopádne som hladná ako vlk, takže nie som proti. Vpadli sme spoločne do jedálne, Vera išla zistiť, či majú ešte niečo jedlé. Ja som zatiaľ vybrala stôl, a chalani ma nasledovali.

K stolu prifrčala Vera, že si máme rýchlo vybrať, lebo za pol hodinu bude fungovať len izbová služba. Tak sme sa ponorili do jedálnych lístkov, môj žalúdok dával jasne najavo, že už je načase mu poskytnúť potravu. Všetci si povedali, čo chcú , a ja chtivá po jedle som sa vybrala po porcie priamo ku kuchyni.....Zdvihla som sa,a Bill sa okamžite zdvihol tiež, s tým, že mi pomôže. Trocha ma to prekvapilo, ale jasné.....niet nad zdvorilosť :DDD. Usmiala som sa, a cestou ku kuchyni sa spýtal: "Bývaš v tomto hoteli?"..... "Nie, bývam kúsok odtiaľto.....dočasne :DDDDD". A potom tá otrepaná fráza.... "Páči sa ti na Slovensku?"... "Jasné, vyzerá to tu celkom fajn......ako sa vlastne voláš?"...... "Hmmmm....Karolina.... ."... "Pekné meno.".....áno......jedlo, vzala som z pultu tri taniere . Pozrela
som sa na Billa, a povedala: "Mohol by si..." "Jasné."........ skočil mi do reči,a už bral tie ostatné. Mierili sme ku stolu, očividne mali všetci dobrú náladu, a ohromne sa zabávali. Položila som taniere na stôl, a mohlo sa jesť. Popri tom sa ostatní rozprávali, lenže do nemeckého rozhovoru som nemala chuť sa zapájať, keďže som nemala poňatia o čom je reč. Keby som aspoň vedela, o čom sa bavia . Ale neuniklo mi, že na mňa Bill kútikom očka stále pozeral (heh, už začínam byť malinko paranoidná :DDDD). Kiež by zabudol na ten predpokladám dosť zábavný pohľad, keď ma videl sedieť pred dverami hotelovej izby. Akurát som do seba pchala kúsok rezňa a hranolku, keď si ma konečne niekto všimol, Bill sa mi prihovoril...anglicky ....hurá :DDD. "No vyzeráš byť dosť tichá..." vtedy mi zabehla tá hranolka, ktorú som jedla, a začala som sa dusiť. Vedľa sediaci Gustav ma len pobúchal po chrbte, kým na mňa všetci pobavene pozerali.....no trapas :DDDD.... "It s OK." Vyhrklo zo mňa. Všetci sme po tejto vete vybuchli smiechom. "Fakt?" veľavýznamne som preniesla na Billovu poznámku. Ale keďže sama seba poznám, zažalo mi mykať kútikmi do smiechu. A aby som ho utvrdila o jeho ťažkom omyle, začala som sa prejavovať rečou, ktorej rozumiem.....díki bože za angličtinu. Zatiaľ čo Vera viedla nemecký rozhovor s Tomom a Georgom, a Gustav sa venoval tanieru, Bill len s úsmevom sledoval moju momentálnu zaujatosť......hmm....tématikou o trúfalosti niektorých báb...presnejšie väčšiny fanyniek. Dušovala som sa, ako nás doslova vytlačili tie baby do budovy Incheby. Takto sa rozprúdila vcelku zaujímavá multijazyčná debata. S Billom sa komunikovať teda rozhodne dalo. Ale skákali sme si do reči. Raz som rozprávala ja, raz on. Keď sa totiž rozrozprávam, neviem kedy skončiť, pretože ma napadá strašne veľa vecí naraz. A Bill je na tom zrejme rovnako. No čo, vždy je to lepšie, akoby malo byť trápne ticho. "Keď som išla na koncert, nečala som, že budem jesť za rovnakým stolom ako vy." Tom sa len pousmial. "Áno, väčšinou nevečeriame s fanynkami za jedným stolom." ......"Jasné, chápem, nie vždy sú také milé, a nezvyklo netrúfalé ako my dve.".....neodpustila som si so smiechom. Bill sa stále len škeril, ostaní tiež. V tom mi znova zazvonil mobil a áno.... mama..... nakoniec som ju ukecala, že zostanem u Very ešte túto noc...... ale na toto mamino odobrenie môjho nápadu mi zaručene nedá zabudnúť umývanie riadu najbližšieho pol roka. Keďže za to, že mi dovolila spať túto noc U Very, som jej musela na oplátku niečo sľúbiť. V tom ma napadlo. "Hey, dúfam že vám je jasné, že kvôli vám sa stanem na pol roka manuálne pracujúcou. Zdvihla som uštipačne obočie. Venovali mi nechápavé pohľady. "No ukecala som mamu, aby som tu mohla spať, keďže som vám tú večeru nemohla odmietnuť...." ....Tým som im naznačila, že pozývajúca som nebola ja, a platiť rozhodne nemienim. Odsunula som stoličku, popriala dobrú noc, a ťahala Veru so sebou. Taj fajn, ešte stále v blaženom úžase som išla naprieč chodbou.... ale ........ tie Billove obkecávky mi išli trochu do hlavy. Už som skutočne paranoidná....v duchu som sa utešovala. "Vy ste si akosi padli do oka....." prerušila som krátke ticho v izbe s Verou. "Hmmmm......myslíš?" pookriala Vera. "Jasné....ale vieš čo sa o ňom šíri....ťažký play boy (:DDD)" začala som sa smiať. "Áno, milá tvárička, a už to ide...." zasmiala sa tiež. "Ozaj kde je tvoja mama?" tázavo som vyzvedala. "To je dobrá otázka....nevidela som ju od poobedia, ale asi išla na nákupy, a teraz pravdepodobne spí. Ale idem to omrknúť." "OK, ja sa na chvíľu zašijem do kúpeľne....." Potom som už z kúpeľne počula len buchnutie dverami, a pustila som si vodu. Keď som sa osprchovala, vyšla som z kúpeľne ....po 15 minútach, ktoré som strávila pod vodou, Vera v izbe stále nebola. Obliekla som si iba tričko, ale dala som si aj nohavice. Ku podivu bolo dosť chladno. Niekto zrazu zaklopal.....prišla som k dverám, zrejme Vera....otvorila som dvere....a ....
by Ewelinka
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama