
...Vera....ale v tesnom závese za ňou Tom...Tom?! zhíkla som. Len sa lišiacky uškrnul, a Vera vysvetlila, že ho stretla na chodbe....vraj :DDD. Neviem čo si o tom myslieť, ale budiš... . Chvíľu som tam s nimi sedela, a počúvala ich nemecké bláboly. Zapla som si telku, oni sa pripojili, ale čo z toho, keď som im aj tak nerozumiem. "Niky, dokedy tu bude?" Usmiala som sa podozrivo na Toma. "Chcela by som si ľahnúť." Nedala som pokoj. "Blázniš?!...vidím mediálnu hviezdu raz v živote, predsa ho nevyženieš." Urobila nevinný psí pohľad. Tom len horlivo sledoval našu menšiu výmenu názorov (aj keď pochybujem, že vedel o čom bola reč :DDD). Chápem, že tá pohovka je pohodlná, ale mohlo by mu dôjsť, že je tu navyše..... "Ako myslíš..." precedila som medzi zuby. Už ma prestala baviť tá debata, ktorej som aj tak nerozumela. Vyšla som z izby, a prechádzala sa hore-dolu po chodbe. Bolo asi 22:30, takže na chodbe nebola ani duša. Išla som rovno za nosom, keď zrazu o nejakých 5 minút za mnou niekto zavolal z dverí jednej izby.....
uh..... známy hlas. "Karolin?"......on si pamätá moje meno...(no bodaj by nie :DDDD)..... prekvapene som sa otočila....a usmiala sa. "Oh...... Bill....ahoj, nečakala som, že...." chcela som pokračovať, ale tamtá strapatá osoba ma nenechala dokončiť vetu..... "rád ťa vidím, ale nevidela si Toma...?" a zmätene sa usmial. "Je u nás....teda vo Verinej izbe....vraj ho našla na chodbe." Zarazene vypúlil oči. "Neboj, pozerajú telku..." s úškrnom som dodala. "A čo robíš tak neskoro na chodbe......?" ...... "Popravde som nemala chuť počúvať ich duchaplnú debatu o.....vlastne ani neviem o čom sa rozprávali......a som unavená, takže....." "Jasné, to je celý Tom" Bill sa začal smiať. "Hneď to veľké decko s dredmi odvlečiem." a smial sa ďalej. "Nie, nie, myslím, že Vera to má pevne v rukách...eee...teda situáciu." Keď som si uvedomila, čo som povedala, nemohla som sa nesmiať. Len sme tam obaja stáli, a uškŕňali sa. "Nechceš ísť ďalej...?"...váhavo prehodil. "A nevadilo by ti to?" uisťovala som sa. "Keby mi to vadilo, nepýtal by som sa...".... a lišiacky sa usmial....zas :DDD. "Keď na tom trváš..." dodala som s úsmevom(veď prečo nie....na chodbe sa mi nechcelo len tak potulovať :DD). Vošla som.... "A zvyšok mužského osadenstva?" vyzvedala som. "Aha, myslíš Georga a Gustava (:DD)". "Presne tých..." veľavýznamne som ho v tom utvrdila. "Majú spolu izbu hneď na druhej strane." ... "Áno...vo dvojici ide všetko ľahšie"...smiala som sa. Sadla som si na pohovku, čo bola v izbe, k zapnutému televízoru. Sledovala som nejakú reláciu na MTV, v tom som sa začala nekontrolovateľne smiať (na tej show pochopiteľne :DDD). Bill vyšiel z kúpeľne, kde dovtedy bol, a z baru vytiahol sáčok čipsov......mňam. Otvoril balenie, a sadol si vedľa. Nečakala som ani na dvorilé ponúknutie a drzo som hrabla do sáčku. Pozerala som sa stále na telku, ale cítila som na sebe chvíľu jeho pohľad. Nahlas som sa ďalej smiala, Bill sa bavil tiež ( a to nám k radosti stačila len telka :DDD). Dojedli sme čipsy, a na chvíľu som letmo prebehla pohľadom po Billovi, a neušiel mi jeden mimoriadne znervózňujúci detail.... tá omrvinka na jeho spodnej pere z čipsov ma nesmierne privádzala do šialenstva (no čo, tak som strašný detailista :DDD). Pozrela som sa na Billa, teda na konkrétne na omrvinku, ale tentoraz som na ňu sústredila dlhší pohľad. Bill si to po chvíľke všimol, zdvihol obočie, milo sa usmial...... "Máš tu omrvinku.".... s týmito slovami som sa blížila svojou rukou k nemu, trochu sa zaskočene pousmial. Dotkla som sa prstom jeho pier, aby som kúsok čipsu odstránila. V tom momente mnou prešla.. akoby...elektrina. Keď som sa mu pozrela do očí, došlo mi to...
by Ewelinka
setko je vymyslenneeeeeeee neverte tomu !!!! spon ste mohli niekde napisat ze nic z toho okrem toho koncertu kde ziadna baba nespievala neni pravda!!!!!!!!!!!